Verejné budovy s veľmi nízkou energetickou hospodárnosťou majú byť pri obnove prioritou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Stavba nehnuteľnosť budova bývanie
Foto: Ilustračné, pixabay.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Pri obnove verejných budov sa bude zvýšená pozornosť venovať najmä tým s veľmi nízkou energetickou hospodárnosťou. Členské štáty Európskej únie budú musieť napríklad zaviesť systém pasportov, teda dokumentovania obnovy budov.

Vydávať ho bude v digitálnom formáte vhodnom na tlač odborne spôsobilá osoba po prehliadke budovy určenej na obnovu.

Úlohy treba splniť do dvoch rokov

Podľa Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) túto aj iné úlohy bude potrebné splniť do dvoch rokov od účinnosti prepracovaného znenia európskej smernice o energetickej hospodárnosti budov.

„Vo vlastníctve štátu a samospráv na Slovensku je približne 15-tisíc budov. Toto číslo je približné, nakoľko podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) štátna správa nemá údaje o celkovom počte verejných budov,” uviedla profesijná organizácia zamestnávateľov v stavebníctve.

Požiadavky a podmienky na uskutočnenie obnovy verejných budov boli súčasťou Fóra slovenského stavebníctva, ktoré ZSPS zorganizoval spolu s Technickým a skúšobným ústavom stavebným (TSÚS).

Preverenie schopností dodávateľa prác

Zavedenie pasportov obnovy budov má zvýšiť kvalitu celého procesu prípravy a uskutočňovania obnovy budov.

V súvislosti s kritikou znižujúcej sa kvality realizácie hĺbkovej obnovy na stavbách môže byť podľa odborníkov riešením preverenie schopností generálneho dodávateľa prác hĺbkovej obnovy budovy formou certifikácie, podobne ako pri kategórii vyhradených stavieb.

Na dosiahnutie cieľa do roku 2030 aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru energetickej obnovy budov a podporiť hĺbkovú obnovu, sú potrebné konkrétne regulačné, finančné a podporné opatrenia.

Treba kvalifikovaných pracovníkov

„Hĺbková obnova fondu budov v takomto potrebnom rozsahu už dnes kladie vysoké nároky na vytváranie pracovných miest a na profesionálne zručnosti pracovníkov v stavebníctve ako aj na kvalitu prípravy,” upozornil prezident ZSPS Pavol Kováčik.

Opätovne zdôraznil úlohu štátu pri potrebnom zvýšení kvalifikácie pracovníkov aj pripravenosť zväzu sa na tom odborne podieľať.

Spracovaný návrh Pasportu obnovy budov predstavila riaditeľka TSÚS Zuzana Sternová ako vedúca riešiteľského kolektívu. Dokument bude podľa nej podkladom najmä pre vlastníka, respektíve správcu v rozhodovacom procese o spôsobe obnovy konkrétnej budovy.

Súčasťou budú aj predpokladané náklady

Rozhodnúť sa o postupných krokoch môže na základe poskytnutých informácií o rozsahu, predpokladaných nákladoch na uskutočnenie obnovy a dopade na zmenu zaradenia budovy do energetickej triedy.

V procese pasportizácie budovy budú získané informácie o skutočnom stave stavebných konštrukcií a technických systémov vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia, ich funkčnosti a parametroch základom na podrobný návrh obnovy konkrétnej budovy.

Návrh obnovy bude obsahovať aj postupné kroky a predpokladané náklady. Zároveň bude podrobným podkladom pre projektanta obnovy budovy, ale aj zhotoviteľa stavebných prác hĺbkovej obnovy.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Pavol Kováčik
Firmy a inštitúcie NKÚ Najvyšší kontrolný úradZSPS Zväz stavebných podnikateľov Slovenska