Poslanci Anna Záborská a Richard Vašečka (obaja klub hnutia Slovensko) chceli v parlamente presadiť uznesenie týkajúce sa súdneho aktivizmu Európskeho súdu pre ľudské práva, parlament však ich návrhu nevyhovel a uznesenie zamietol.
Predkladatelia tvrdia, že problém súdneho aktivizmu je pozorovaný jav pri súdnej interpretácii ústavných textov alebo ľudskoprávnych dohovorov už niekoľko desaťročí.
Súdny aktivizmus
Tvrdia, že rôzne súdy objavujú v právnych dokumentoch interpretácie, ktoré ich pisatelia nezamýšľali a parlamenty ich neodsúhlasili. Európsky súd pre ľudské práva je podľa poslancov príkladom súdneho aktivizmu.
Záborskej a Vašečkova novela o rodnom čísle by prakticky znemožnila tranzíciu, do druhého čítania neprešla
„Vo veciach Fedotova a ostatní proti Rusku, Buhuceanu a ostatní proti Rumunsku, Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine, Koilova a Babulkova proti Bulharsku a Przybyszewska a ostatní proti Poľsku, Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach z dôvodu, že dotknuté Vysoké zmluvné strany neposkytujú právne uznanie a ochranu zväzkov osôb rovnakého pohlavia,“ informujú poslanci okolo Igora Matoviča (hnutie Slovensko).
Pokračovali, že Európsky dohovor pre ľudské práva ani staršia rozhodovacia prax samotného Európskeho súdu pre ľudské práva nedáva právny základ pre konštatovania takejto povinnosti Vysokej zmluvnej strany.
Oslabovanie právnej istoty
Záborská a Vašečka zdôrazňujú, že Európsky súd pre ľudské práva bol ustanovený na ochranu práv a slobôd, ktoré sú súčasťou Európskeho dohovoru pre ľudské práva a nie na vytváranie nových práv, ktoré Dohovor neobsahuje.
Poslanci neposunuli zmeny v tzv. antidiskriminačnom zákone do ďalšieho legislatívneho procesu, týka sa platových rozdielov medzi ženami a mužmi
„Úlohou súdov je aplikovať právo, nie vytvárať všeobecne záväzné právne normy. Aktivistické používanie právomocí, ktoré mu boli zverené, môže byť zdrojom oslabovania právnej istoty, ako aj postupnej erózie autority Európskeho súdu pre ľudské práva,“ upozorňujú poslanci.
Čo chceli predkladatelia dosiahnuť?
Predkladatelia uznesením chceli dosiahnuť, aby Národná rada SR vyjadrila znepokojenie nad rozhodnutiami európskeho súdu v už spomínaných veciach. Prijatím uznesenia by parlament zdôraznil, že Slovensko nepristúpilo k žiadnej medzinárodnej zmluve, ktorá by sa týkala záväzku právne uznávať registrované partnerstvá a ohradil by sa voči súdnemu aktivizmu.
Parlament novelu zákona o protifašistickom odboji neschválil, poslanci sa nebudú ďalej zaoberať zamedzením jeho zneužívania
Odobrením návrhu by parlament zaviazal vládu Roberta Fica (Smer-SD) a osobitne ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára (Smer-SD), aby oslovili iné členské štáty Rady Európy s cieľom požiadať európsky súd, aby sa zdržal výkladu európskeho dohovoru spôsobom obsiahnutých v už spomínaných rozhodnutiach.