Slovensko formálne využilo eurofondy na verejné investície, podľa analytika ich však na konci dňa len prejedlo

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Eurofondy, peniaze, Euro, EÚ
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Slovensko od vstupu do Európskej únie získalo z rozpočtov únie už niekoľko miliárd eur, avšak nie vždy krajina zdroje z EÚ využila na navýšenie domácich verejných investícií efektívne.

Ako povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, nové zdroje z rozpočtu EÚ viac menej len nahradili domáce financovanie verejných investícií, avšak neviedli k ich zásadnejšiemu rozšíreniu. Kým v období pred rokom 2004 dosahovali verejné investície na Slovensku v priemere 4,1% HDP, po roku 2004 len 3,7 %.

Zdroje z Únie Slovensko prejedlo

Smutným konštatovaním podľa analytika je, že presun financovania verejných investícií z domácich zdrojov na zdroje EÚ Slovensko nedokázalo využiť ani na zlepšenie hospodárenia štátu.

Od vzniku Slovenska krajina ešte ani raz nedokázala zaznamenať prebytkové hospodárenie verejných rozpočtov. Obrazne sa tak dá sa povedať, že zdroje z EÚ síce Slovensko formálne použilo na verejné investície, na konci dňa ich ale skôr len prejedlo,“ poznamenal Koršňák.

Spoliehanie sa Slovenska pri verejných investíciách takmer výlučne len na zdroje z rozpočtu EÚ má podľa neho aj svoje rizika a úskalia. Tie sa začali zvýrazňovať po posledných voľbách a krokoch novej vládnej koalície.

Ohrozené financovanie verejných investícií

Hrozba pozastavenia financovania z rozpočtu EÚ v dôsledku neplnenia záväzkov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo pri vstupe do EÚ, resp. v niektorých ďalších zmluvách s EÚ, môžu ohrozovať aj financovanie verejných investícií v krajine v nasledujúcich rokoch. Vláda preto čoraz častejšie hovorí aj o iných zdrojoch financovania verejných investícií.

Väčšina z nich však len prenáša nemalú časť nákladov súčasných investícií do budúcnosti. „Financovanie výstavby verejnej infraštruktúry zo zdrojov druhého dôchodkového piliera nepriamo prenáša financovanie súčasnej výstavby infraštruktúry na budúce generácie, podobne financovanie prostredníctvom PPP projektov, kde sa počíta s postupným splácaním výstavby a následným prebratím infraštruktúry do vlastníctva štátu v horizonte desiatok rokov,“ pokračoval analytik.

Dlhopisy, do ktorých by domáce súkromné fondy dôchodkového zabezpečenia investovali a využili by sa na výstavbu infraštruktúry, a ktoré by v budúcnosti slúžili na výplatu dôchodkov z druhého piliera, by v konečnom dôsledku v budúcnosti zaplatili opäť len v tom čase ekonomicky aktívni obyvatelia.

Stabilita budúcich dôchodkov

Inými slovami, náklady na budúce dôchodky by podobne ako prvý pilier prenášali na ekonomicky aktívnu časť populácie v čase výplaty dôchodkov,“ vysvetlil Koršňák.

Ako doplnkový zdroj aktív dôchodkových fondov, najmä u konzervatívnych sporiteľov blízko dosiahnutia dôchodkového veku, môže takáto investícia do domácich vládnych dlhopisov podľa neho dávať nejaký zmysel.

Masívne využitie zdrojov sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri na výstavbu domácej verejnej infraštruktúry však môže ohrozovať výšku i stabilitu budúcich dôchodkov, či už z prvého priebežného alebo druhého piliera, a to najmä ak by výstavba infraštruktúry nepriniesla želané a dostatočné ekonomické benefity.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ľubomír Koršňák
Firmy a inštitúcie Európska únia